Konečne prišiel ten deň, na ktorý sme sa tak veľmi tešili! Je streda 1. októbra a my, deviataci, vyrážame na Labyrint do Ábelovej. Čakajú nás dni plné zážitkov, smiechu a zamyslení.
Po vyučovaní sme nasadli do autobusu a vydali sa na cestu. Len čo sme odovzdali mobily a zopakovali si pravidlá, rozdelili sme sa do izieb a vybalili sa. Našu pozornosť hneď upútali papiere s programom, z ktorých sme sa dozvedeli tému tohtoročného Labyrintu – Quo vadis: Kam kráčaš?
Večer o 20:00 začal program. Zahrali sme sa niekoľko zaujímavých hier a deň sme ukončili spoločnou modlitbou a slovkom v kaplnke.
Vo štvrtok ráno sme opäť zamierili do kaplnky, kde sme otvorili nový deň. Dopoludnie patrilo športovej hre so zaujímavou pointou. Po obede nasledovalo voľno – niekto hral „mäso“, iní sa hojdali, hladkali kocúra, behali po lese alebo jednoducho oddychovali na izbe. Keď zaznela zvolávacia siréna, všetci sme sa presunuli k ďalšiemu programu. Riešili sme morálne dilemy a zisťovali, aké sme typy ľudí. Deň sme opäť ukončili v kaplnke stíšením a zamyslením nad tým, čo sme počas dňa prežili.
Piatok bol naším posledným dňom Labyrintu. Po rannej modlitbe a raňajkách nás čakal posledný zážitkový blok. Okrem hry sme sa rozprávali o tom, čo nám Labyrint dal – nielen tento, ale aj tie predchádzajúce. Potom sme chatu upratali a rozlúčili sa s ňou.
Popoludní po nás prišiel autobus. Bolo nám ľúto odchádzať – zažili sme tu množstvo silných momentov a krásnych spomienok. Len pomyslenie na to, že to bol náš posledný Labyrint, bolelo.
Všetci dúfame, že sa sem ešte niekedy vrátime, pretože toto miesto má čaro, aké inde nenájdeme. Odchádzame odtiaľ múdrejší, ako sme prišli – a okrem batožiny si so sebou nesieme aj kopu skúseností, priateľstiev a zážitkov.
Ďakujeme Lukášovi a Hanke – a Labyrint odporúčame úplne každému!
Hana Klinková
